Pôvodná myšlienka pasívneho domu, ktorú v roku 1992 predstavil prof. Dr. Wolfgang Feist, bola revolučná. Cieľom bolo dosiahnuť maximálnu energetickú efektivitu výhradne prostredníctvom pasívnych princípov – bez potreby zložitých technológií a vysokých prevádzkových nákladov.
Základné kritériá pôvodného pasívneho domu
Medzi hlavné kritériá, ktoré definoval prof. Feist, patrili:
- Maximálna potreba tepla na vykurovanie: ≤ 15 kWh/(m²·rok)
- Maximálna potreba energie na chladenie: ≤ 15 kWh/(m²·rok)
- Celková primárna energetická potreba (vrátane domácich spotrebičov): ≤ 120 kWh/(m²·rok)
- Vzduchotesnosť obálky budovy (n₅₀): ≤ 0,6 h⁻¹
Tieto požiadavky mali zabezpečiť nielen nízku spotrebu energie, ale aj vysokú kvalitu návrhu a realizácie stavby.
Odklon od pôvodného konceptu pasívneho domu
V priebehu rokov sa pojem „pasívny dom“ začal meniť. Namiesto dôrazu na architektonický návrh, orientáciu, kvalitnú obálku budovy a pasívne solárne zisky sa dnes často stretávame s budovami, ktoré sú technologicky aktívne:
- tepelné čerpadlá
- fotovoltické panely
- mechanická rekuperácia s aktívnymi komponentami
- klimatizačné jednotky
- inteligentné riadiace systémy
Tieto technológie môžu efektívne dopĺňať pasívne riešenia. Problém však nastáva vtedy, keď úplne nahrádzajú pôvodné princípy a stávajú sa hlavným prostriedkom na znižovanie spotreby energie.
Kde sa stala chyba?
Prof. Feist pravdepodobne nepočítal s tým, že jeho vízia bude časom deformovaná komerčnými tlakmi a marketingom. Pasívny dom mal byť jednoduchý, trvalo udržateľný a energeticky efektívny predovšetkým vďaka kvalitnému návrhu.
Čo by sa malo zmeniť?
Do definície pasívneho domu by sa mal doplniť nový parameter:
Minimálny podiel pasívnych prvkov v návrhu stavby – napríklad:
- vhodná orientácia
- kompaktný tvar
- kvalitné tienenie
- vysoká tepelná zotrvačnosť
- efektívne pasívne solárne zisky
Takéto kritérium by opäť vrátilo pozornosť architektov a investorov k premyslenému návrhu už od začiatku projektu.
Nové kritériá pre pasívne domy v súčasnosti
Vzhľadom na aktuálny vývoj v oblasti stavebníctva a energetiky možno navrhnúť nasledovné doplnené kritériá:
- Energetická náročnosť zachovaná podľa pôvodných hodnôt
- Vzduchotesnosť (n₅₀ ≤ 0,6 h⁻¹)
- Podiel pasívnych prvkov na celkových úsporách energie ≥ 50 %
- Limit technologickej vybavenosti – dom musí byť funkčný aj bez závislosti na aktívnych systémoch
- Jednoduché a ekologické materiály s nízkou uhlíkovou stopou
Tieto technológie môžu efektívne dopĺňať pasívne riešenia. Problém však nastáva vtedy, keď úplne nahrádzajú pôvodné princípy a stávajú sa hlavným prostriedkom na znižovanie spotreby energie.
Kde sa stala chyba?
Prof. Feist pravdepodobne nepočítal s tým, že jeho vízia bude časom deformovaná komerčnými tlakmi a marketingom. Pasívny dom mal byť jednoduchý, trvalo udržateľný a energeticky efektívny predovšetkým vďaka kvalitnému návrhu.
Čo by sa malo zmeniť?
Do definície pasívneho domu by sa mal doplniť nový parameter:
Minimálny podiel pasívnych prvkov v návrhu stavby – napríklad:
- vhodná orientácia
- kompaktný tvar
- kvalitné tienenie
- vysoká tepelná zotrvačnosť
- efektívne pasívne solárne zisky
Takéto kritérium by opäť vrátilo pozornosť architektov a investorov k premyslenému návrhu už od začiatku projektu.
Nové kritériá pre pasívne domy v súčasnosti
Vzhľadom na aktuálny vývoj v oblasti stavebníctva a energetiky možno navrhnúť nasledovné doplnené kritériá:
- Energetická náročnosť zachovaná podľa pôvodných hodnôt
- Vzduchotesnosť (n₅₀ ≤ 0,6 h⁻¹)
- Podiel pasívnych prvkov na celkových úsporách energie ≥ 50 %
- Limit technologickej vybavenosti – dom musí byť funkčný aj bez závislosti na aktívnych systémoch
- Jednoduché a ekologické materiály s nízkou uhlíkovou stopou
Záver
Pasívny dom nemá byť technologické laboratórium, ale praktický príklad toho, čo dokáže kvalitná architektúra v kombinácii s fyzikálnymi princípmi.
Ak sa chceme priblížiť k skutočne udržateľnej výstavbe, musíme sa vrátiť k základom – k premyslenému návrhu, pasívnym princípom a kvalitnému prevedeniu.